[{"@context":"https:\/\/schema.org\/","@type":"Article","@id":"https:\/\/www.hkt.sk\/najsmradlavejsie-zvierata\/#Article","mainEntityOfPage":"https:\/\/www.hkt.sk\/najsmradlavejsie-zvierata\/","headline":"Najsmrad\u013eavej\u0161ie zvierat\u00e1","name":"Najsmrad\u013eavej\u0161ie zvierat\u00e1","description":"Stono\u017eka Ke\u010f stono\u017eka c\u00edti, \u017ee je v nebezpe\u010denstve, sto\u010d\u00ed sa do \u0161pir\u00e1ly, pri\u010dom niektor\u00e9 uvo\u013e\u0148uj\u00fa kvapalinu odpornej v\u00f4ne, \u010do mnohokr\u00e1t odr\u00e1dza zvierat\u00e1, ktor\u00e9 im chc\u00fa zjes\u0165. Jeden druh vylu\u010duje kyanovod\u00edk<span class=\"more-button\"><a href=\"https:\/\/www.hkt.sk\/najsmradlavejsie-zvierata\/\" class=\"more-link\">Pre\u010d\u00edta\u0165<span class=\"screen-reader-text\">Najsmrad\u013eavej\u0161ie zvierat\u00e1<\/span><\/a><\/span>","datePublished":"2025-02-26","dateModified":"2025-02-26","author":{"@type":"Person","@id":"https:\/\/www.hkt.sk\/author\/#Person","name":"","url":"https:\/\/www.hkt.sk\/author\/","identifier":1,"image":{"@type":"ImageObject","@id":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/093836c6bc976bea6a4c3cd39f9136c261430c33201aa865249fef2be34e3fdb?s=96&d=mm&r=g","url":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/093836c6bc976bea6a4c3cd39f9136c261430c33201aa865249fef2be34e3fdb?s=96&d=mm&r=g","height":96,"width":96}},"publisher":{"@type":"Organization","name":"hkt.sk","logo":{"@type":"ImageObject","@id":"\/logo.png","url":"\/logo.png","width":600,"height":60}},"image":{"@type":"ImageObject","@id":"https:\/\/www.hkt.sk\/wp-content\/uploads\/img_a285228_w16545_t1519406749.jpg","url":"https:\/\/www.hkt.sk\/wp-content\/uploads\/img_a285228_w16545_t1519406749.jpg","height":0,"width":0},"url":"https:\/\/www.hkt.sk\/najsmradlavejsie-zvierata\/","wordCount":402,"articleBody":"Stono\u017ekaKe\u010f stono\u017eka c\u00edti, \u017ee je v nebezpe\u010denstve, sto\u010d\u00ed sa do \u0161pir\u00e1ly, pri\u010dom niektor\u00e9 uvo\u013e\u0148uj\u00fa kvapalinu odpornej v\u00f4ne, \u010do mnohokr\u00e1t odr\u00e1dza zvierat\u00e1, ktor\u00e9 im chc\u00fa zjes\u0165. Jeden druh vylu\u010duje kyanovod\u00edk &#8211; ve\u013emi jedovat\u00fa chemik\u00e1liu. Jedna tak\u00e1 stono\u017eka generuje dostatok kyanovod\u00edka, aby \u0161es\u0165kr\u00e1t zabil my\u0161 a plyn, ktor\u00fd uvo\u013enil 100 stono\u017eiek, m\u00f4\u017ee zabi\u0165 \u010dloveka!SkunkKe\u010f\u017ee skunky nepatria medzi r\u00fdchle zvierat\u00e1, ani sa nesna\u017eia od pred\u00e1tora utiec\u0165. Namiesto toho sa spoliehaj\u00fa na svoj \u201eochrann\u00fd sprej\u201c. \u0160tip\u013eav\u00e1 kvapalina je zmes s\u00edrnych chemik\u00e1li\u00ed, ktor\u00e9 dok\u00e1\u017ee rozpra\u0161ova\u0165 presne a\u017e do vzdialenosti a\u017e 3 metre, s nepr\u00edjemn\u00fdm z\u00e1pachom dosahuj\u00facim a\u017e kilometer \u010faleko. Napriek sile ich postreku, skunky ho neradi pou\u017e\u00edvaj\u00fa, preto\u017ee maj\u00fa v\u00a0sebe mno\u017estvo kvapaliny na 6 a\u017e 8 v\u00fdstrekov a m\u00f4\u017ee trva\u0165 t\u00fd\u017ede\u0148 k\u00fdm sa dopln\u00ed.Tasm\u00e1nsky diabolTieto stvorenia \u017eij\u00face vo vo\u013enej pr\u00edrode na austr\u00e1lskom ostrove Tasm\u00e1nia, vyd\u00e1vaj\u00fa ve\u013emi siln\u00fd z\u00e1pach ke\u010f s\u00fa v strese, \u010do im pom\u00e1ha chr\u00e1ni\u0165 ich \u017eivotn\u00e9 prostredie. Ke\u010f sa uvo\u013enia a\u00a0s\u00fa pokojn\u00e9 v\u00f4bec nep\u00e1chnu.HoacinHoacin, zn\u00e1my tie\u017e ako \u201esmrad\u013eav\u00fd vt\u00e1k\u201c, je tropick\u00fd vt\u00e1k \u017eij\u00faci v\u00a0Ju\u017enej Amerike, v\u00a0delt\u00e1ch riek Amazonka a\u00a0Orinoko. Svoju prez\u00fdvku z\u00edskal kv\u00f4li svojmu tr\u00e1viacemu syst\u00e9mu. Jeho strava sa sklad\u00e1 takmer \u00faplne z\u00a0listov. Pou\u017eit\u00edm bakteri\u00e1lnej ferment\u00e1cie v prednej \u010dasti \u010dreva na rozru\u0161enie rastlinn\u00e9ho materi\u00e1lu a kv\u00f4li aromatick\u00fdm zl\u00fa\u010denin\u00e1m v listoch sa kombinuj\u00fa s fermenta\u010dn\u00fdm procesom, hoacin produkuje ve\u013emi nepr\u00edjemn\u00fd, hnusn\u00fd z\u00e1pach.Pi\u017emov\u00fd v\u00f4lTieto chlpat\u00e9 rohat\u00e9 cicavce, ktor\u00e9 ob\u00fdvaj\u00fa Arkt\u00eddu, produkuj\u00fa nepr\u00edjemn\u00fd z\u00e1pach z\u00a0mo\u010du. Vytv\u00e1raj\u00fa ho iba samce a\u00a0ozna\u010duj\u00fa si n\u00edm svoje \u00fazemie po\u010das obdobia p\u00e1renia. Pri tomto ozna\u010dovan\u00ed sa mo\u010d dostane do ich dlhej srsti a\u00a0preto potom odporne zap\u00e1chaj\u00fa.Mal\u00fd mrav\u010diarMal\u00fd mrav\u010diar je pova\u017eovan\u00fd za jeden z\u00a0najodpornej\u0161ie zap\u00e1chaj\u00facich\u00a0 tvorov v zvieracom kr\u00e1\u013eovstve. Ich \u0161tip\u013eav\u00fd z\u00e1pach je asi 4 a\u017e 7 kr\u00e1t silnej\u0161\u00ed ne\u017e skunkov. Je mo\u017en\u00e9 ho c\u00edti\u0165 a\u017e do vzdialenosti 50 metrov.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                        4.7\/5 - (3 votes)        "},{"@context":"https:\/\/schema.org\/","@type":"BreadcrumbList","itemListElement":[{"@type":"ListItem","position":1,"name":"Najsmrad\u013eavej\u0161ie zvierat\u00e1","item":"https:\/\/www.hkt.sk\/najsmradlavejsie-zvierata\/#breadcrumbitem"}]}]